Michal si prácne súka zasadrovanú ľavú ruku do rukáva modrej mikiny. Mikinu zazipsuje a ľavú ruku si zavesí na šatku. Rozbehne sa po bežeckej dráhe ihriska. Strieda tempo: rýchly šprint s pomalším poklusom. Pozerá na stromy a ich plachtiace konáre. Fúka, ale dá sa to vydržať. Po troch kolách zastaví a rozopína si bundu. Podíde k športovej taške a vyberie basketbalku. Zamieri ku košu. Tribluje a hádže na kôš pravou rukou. Je loptou akoby posadnutý. Zrýchľuje.
Triafa koše čoraz častejšie.
Michal s ruksakom na chrbte vstúpi do športovej haly. Sadra na ľavačke chýba,ale stále na nej svieti obväz. Budova športovej haly je po tréningoch prázdna. Je už neskoro – pomaly desať hodín večer. Michal nesmelo zaťuká na okno vrátnikovej miestnosti. Je napätý. Vyberie z vrecka vrátnikove obľúbené cigarety. Starý vrátnik Valášek číta noviny. Keď zbadá chlapca, zamračí sa. Zvráskavenými rukami so zažltnutými prstami poskladá noviny akoby si dával načas a potom pomaly vyjde na chodbu. Premeria si Michala, pohľadom zavadí o obviazanú ruku.
„Mišo, Mišo. Keby si mal trocha rozumu!“
Michal mu podá cigarety.
Vrátnik váha, pod zarasteným strniskom badať, že má nahnevane zovreté pery, ale nakoniec cigarety vezme a podá mu kľúč.
Michal sa rozbehne k telocvični. Vrátnik sa za ním pozerá.
Michal trénuje v prázdnej telocvični. Kraťasy aj tričko má prepotené, pravou rukou si šúcha ľavačku obviazanú obväzom. Zhora cez presklené dvere ho sleduje svalnatý vysoký muž s nakrátko ostrihanými vlasmi. Má oblečenú mikinu s nápisom Tréner a pod tým emblén Športový klub Prievidza. Pozorne skúma každý chlapcov pohyb. Michal znovu vezme basketbalku a niekoľkokrát s ňou prebehne celé ihrisko, pričom pri triblingu strieda obe ruky. Je vo svojom živle. Z každého jeho pohybu badať radosť z hry. Nakoniec sa celý zadýchaný zastaví na trojkovom oblúku. Zamieri pravou a trafí. Zamieri ľavou, lopta sa odrazí a vráti sa mu späť. Michal zahreší.
„Tak ti treba!“ Začuje za sebou hlas. Stuhne. Obzrie sa. Vysoký muž stojí rovno za ním. Tréner mu vezme basketbalku z rúk.
„Čo si si myslel? Že to pôjde ako predtým? Posral si to!“
Michal smutne sklopí pohľad.
Jeho dobrá nálada spred pár minút je nenávratne preč. Zvesí plecia a už- už sa poberá preč, keď ho zastaví trénerova prihrávka.
„Ukáž sa, ty frajer!“
Michal prekvapene chytí prihrávku. Beží dopredu, prihráva trénerovi a ten trafí presný kôš. Rad je na Michalovi. Nedarí sa mu skórovať.
„Musíš ten kôš trafiť aj poslepiačky. Z každého uhla, jasné?“
Názorne to Michalovi predvádza a ten sa snaží zo všetkých síl. Tribluje, hádže na kôš, lopta sa konečne hladko prešmykne obručou. Chlapec sa zasmeje.
Tréner ju odchytí pod košom a znova mu ju hádže. Michal tribluje, tréner mu loptu vypichne a skóruje. Potom loptu opäť zachytí, otočí sa ku košu chrbtom a dáva presnú trojku.
Michal celý zadýchaný zastane. Tréner naňho prísne pozerá.
„A vezmete ma späť do tímu, pán tréner?“
„Ak hodíš trojku ľavou, tak o tom pouvažujem.“
Michal sa sústredí. Hádže. Hneď vie, že zle. Lopta išla privysoko. Zničene na trénera pozrie.
Tréner sa nadýchne a dá si ruky v bok.
„Zajtra ráno o ôsmej! Ale ak sa mi na zápase ešte raz pobiješ…!“
Pohrozí prstom do vzduchu. Michal sa s úľavou usmeje
Celá debata | RSS tejto debaty