Gréta Fábryová

„Zvoní ti mobil, nechala si ho na stole v kuchynke!“ Zavolá na mňa Zuza a ja v duchu prevrátim oči. Nenávidím mobily. Cítim sa ako ich otrok. Hocikto vás hocikedy zastihne, nemôžete si v kľude dať ani kávu, ani prečítať noviny. Mám teraz tajnú siestu v kobke – tak  volám našu kopírovaciu miestnosť. Tajná by bola, keby o tom, že sa tu občas zašívam, nevedela Zuza. A keďže na mňa zakričala pootvoriac dvere a keďže máme „open space“, už o mojej zašivárni vedia všetci.

Nedávno som vyhlásila mobilu vojnu. Zabúdam si ho, dávam na tiché zvonenie alebo ho jednoducho nechávam vybiť. Chcem mu ukázať, kto je tu pán.

Rýchlo skladám noviny a utekám do kuchynky. Čo ak volá niekto dôležitý?  Je to však len neznáme číslo.

„Mám pre vás zásielku, pani.“

„Akú zásielku? Ja som si nič neobjednala!“

„Tak vám asi niekto niečo pekné posiela, nie?“ Títo kuriéri s tou ich lepkavou náladou.

„Je to na dobierku?“
„Nie, nebudete nič platiť, veď vravím, asi nejaký darček. Kde vám môžem zásielku doručiť, pani?“

„To bude trochu komplikované,“ odpovedám a v duchu rýchlo uvažujem. Nechcem, aby mi balík, v ktorom môže byť ktoviečo, priniesol do kancelárie.

„Najlepšie bude, ak sa stretneme niekde v meste. Okolo piatej by to bolo možné?“

„Jasné, o piatej pri mestskom úrade.“

„Dohodnuté.“ Odpoviem mu.

„Kto ti volal?“ Zuza je hneď pri mne a ja sa len usmievam.

„Kurér. Má pre mňa nejakú záhadnú zásielku.“

„Možno ti tvoj ex posiela vibrátor. Od neho by to vystalo.“

Ako to, že aj ju napadlo to isté, čo mňa?

„Možno sa chce udobriť!“ Odpovedám jej a kontrolujem poštu na stole.

„Titi, dúfam, že mu znovu nenaletíš! Spomeň si, ako ťa trápil. Ako ti nedal dýchať!

To predsa nechceš zažiť znovu alebo áno?“

„Neboj sa, Zuzi. Zvládnem to. Do rovnakej rieky … veď vieš.“

„No len aby. Aj vtedy, keď ťa nechal samu v tom parku si sa zariekala a potom pribehol s kyticou, zažmurkal na teba tými svojimi modrými očami a bola si tam, kde predtým!“ Spomenie Zuza našu pamätnú hádku, po ktorej som išla domov pešo sedem kilometrov.

„A možno tá zásielka vôbec nebude od neho.“ Ukončím debatu a zahĺbim  sa do podkladov na zajtrajšiu poradu.

Odpovedám na maily, kontrolujem prezentácie kolegov, ale mysľou stále blúdim k balíčku, ktorý na mňa čaká. Žeby naozaj môj ex? Ktovie, ako sa má. Na fotkách z facebooku vyzerá stále rovnako. Rovnako dobre. Zaklapnem počítač a pozerám na hodinky. Mala by som ísť.

Vo výťahu sa zrazím s kolegom.

„Čo dnes tak skoro, Titi? Vždy odchádzaš posledná a dnes?“

„Mám niečo dohodnuté.“ Poviem a zamávam mu.

Fakt. Prečo ja neodchádzam z kancelárie tak ako všetci? Kedy naposledy som odišla z práce  takto za vidna?

Vonku je krásne. Rozhodnem sa prejsť. Mám síce opätky na prechádzku úplne nevhodné, ktoré si na mačacích hlavách pravdepodobne zničím, ale nech! Cítim závan kvitnúceho orgovánu. Ex mi ho  nosieval plné náručie a sľuboval, že mi ho raz nasadí pod okná nášho domu.

Kráčam k miestu stretnutia a pozorujem park okolo.

Zbadám kuriéra už z diaľky. Má oblečenú uniformu, stojí pred mestským úradom a v ruke drží objemný balík.

„Tak som tu! Dúfam, že nečakáte dlho.“ Beriem mu z ruky zásielku.

„Kto je tá žena?“ Začujem za chrbtom prenikavý hlas. „A prečo si jej dal náš kávový servis?“ Blondína s výrazne narúžovanými perami ku mne priskočí a chce mi vytrhnúť balík z rúk.

Inštinktívne zovriem balík v rukách pevnejšie. Nemám rada ľudí, čo vám len tak niečo vychmatnú z ruky.

Zamračím sa na ňu. Blondína sa rezko obráti k mužovi v uniforme a dá mu zaucho.

„Tak to je ona? To je tá tvoja madona, o ktorej si tajne sníval? A v noci si volával jej meno! Myslíš, že som to nepočula?“

Muž si rukou drží líce a mlčí.

Podávam žene svoju zásielku. S bláznami sa netreba zahrávať. Blondína ju vezme a hodí o zem.

Potom sa prudko otočí a odchádza. Muž na mňa pozerá.

„Viete, to bola moja bývalá. Práve si odnášala posledné veci z nášho bytu. A zmyslela si, že vezme aj kávový servis po mojej mame.“ Krúti hlavou zjavne rozrušený.

„Prepáčte. Myslela som, že ste kuriér. Mal mi priniesť zásielku.“ Červenám sa pred ním. Muž má ušľachtilé črty akoby vytesané do kameňa. Presne ako môj ex.

“Zmiatla ma vaša uniformu. Tie šálky vám zaplatím, asi sa vám rozbili.“ Začnem hľadať v kabelke peňaženku.

Zodvihne krabicu a podíde k blízkej lavičke.

„Skúsme skontrolovať, či sa niečo nezachránilo.“ Navrhne. Spolu rozbaľujeme balík.

„Vždy bola trochu hysterická, ale v poslednom čase to bolo hrozné. Robila mi  scény v potravinách, v reštaurácii, kdekoľvek, kde sme sa pohli. Vraj flirtujem s každou. No povedzte, flirtoval som s vami?“ Spýtuje sa.

„Nie. Veď ste ani nemali kedy.“ Odpovedám podľa pravdy.

“Pozrite! Nerozbil sa! Je skoro celý.“ Pohľad na  rozkošné šáločky z ušľachtilého karlovarského porcelánu znútra zlaté a zvonka ozdobené fialovou mozaikovou glazúrou, nás oboch rozveselia.

„Chvála Bohu!“  Zvolá neznámy a radostne ma objíme. Nestihnem nijako zareagovať.

„Titi!“ Počujem známy hlas a cez rameno neznámeho zbadám svojho ex. Má v rukách kyticu orgovánu. Srdce sa mi rozbúcha ako bláznivé.

„Takže ty už máš za mňa náhradu?“ Skôr než stihnem čokoľvek povedať, premeria si neznámeho, ktorý je od neho ako na potvoru o hlavu vyšší. Môj ex mal vždy komplexy zo svojej výšky.

„Riadne si sa poponáhľala! Ale čo som čakal! Mala si okrem mňa aj ďalších? Ťahala si to so mnou aj s týmto tu naraz?“

Moje srdce sa okamžite upokojilo. Nič sa nezmenilo. Zas iba výčitky, žiarlivosť a tá jeho prekliata neistota.

„Áno, je to tak. Vždy mám v zálohe dvoch troch ďalších mužov. Keď jeden vypadne z kola von, okamžite ho nahradím iným. Kus za kus. Je to veľmi efektívne.“

Neznámy muž na nás užasnuto pozeral.

Ex, ktorý čakal, že ho začnem upokojovať a chlácholiť ako kedysi, bol z môjho správania úplne vyvedený z miery. Hodil do mňa kyticu orgovánu a celý červený odkráčal.

Neznámy zodvihol kvety zo zeme.

„Nakoniec môžem byť rád, že Maja nehodila ten servis do mňa, však?“

Pokrčila som plecami a usmiala sa.

www.gretafabry.sk