Otvorila svoju šatníkovú skriňu. Bola taká veľká, že do nej celá mohla vojsť. Rozhliadla sa po svojich starých šatách.
Na vešiakoch sa vynímali všetky jej minulé životy.
Ružové naivné obdobie, potom biele a žlté, blúzky s kvetmi a volánmi. Kedysi v nich bola neodolateľná. Idealistka s hlavou v oblakoch.
Obr.: Pixabay
Všetky svoje pôvodné a staré ja nahádzala na kopu. Nechcela ich vláčiť zo sebou. Boli by jej na ťarchu.
Vybrala vrecia a plnila ich farebnými šatami a kostýmami. Pridala aj topánky, klobúky, šatky a šály. Kedysi si veľmi potrpela na to, aby bola zladená. Na čo to bolo vlastne dobré? – pýtala sa v duchu. Vždy upravená ako figurína vo výklade. Dokonalá a nešťastná.
Vyprázdnila skoro celý šatník.
Potom si sadla ku knižnici. Knihy a filmy, to bude ťažšie vytriediť, ale bola rozhodnutá. Vezme si len to najnutnejšie. Bez ktorých kníh, filmov a skladieb sa nezaobíde? Nie je ich zas tak veľa. Už dávno zistila, že dobré umenie je vzácne rovnako ako dobrý priateľ.
Začínala nanovo. S novým mužom, v novom dome, uprostred prírody. Potrebuje toho naozaj málo.
Chcela mať v živote už len podstatné veci a podstatných ľudí.
Gréta Fábryová
www.gretafabry.sk