Foto: Pravda.skOd začiatku som bola pripravená odovzdať mu všetko. Srdce, telo, pozornosť i všetok svoj čas. Stal sa pre mňa slnkom, zmenil mi život, stal sa jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Foto: Pravda.sk
Bola som nadšená. Opitá šťastím. Ešte dnes cítim tú eufóriu, keď som uverila, že naše puto je silné a trvalé.
Postupne sa však náš vzťah začal komplikovať. Čoraz častejšie som bola v úzkych, jeho reakcie mi vháňali slzy do očí.
„Prosím ťa, miláčik,“
„Ponáhľam, sa, mám niečo súrne, prepáč!“ Nenechal ma ani dohovoriť a ostal po ňom len prievan.
„Ale veď sme sa ani neporozprávali,“ dopovedala som prázdnu v sebe i všade navôkol.
A potom som ich stretla. Bolo to cez obed, kráčali po druhej strane ulice.
Smiali sa. Zahľadení jeden do druhého, dlhé vlasy dievčaťa mi pripomenuli moje vlastné, ktoré som kedysi nosila rozpustené tak ako ona. Aj ja som sa vedela takto smiať. Bezstarostne, nahlas, bez zábran.
Sadla som si do najbližšej kaviarne a sklonila hlavu. Káva chladla a ja som pozerala na jej tmavú hladinu. Všetko je akoby spojené. Láska, neha, nenávisť, žiarlivosť. Všetko v jednom klbku.
„Ahoj mami, môžeme si prisadnúť?“ Vyrušil ma zo zadumania.
„Rád by som ti niekoho predstavil. To je Tina.“ Pomaly som zdvihla hlavu a usmiala sa na to nádherné dievča.
„Aké krásne vlasy. Aj ja som kedysi nosila také!“
Foto: Pravda.sk