Milujem vôňu nových kníh. To zvláštne šušťanie papiera, to vzrušenie z nového príbehu, do ktorého sa o chvíľu ponorím. A teraz sa k tomu pridal zážitok z vône vlastnej knihy. Ako mi vonia moja kniha?
Nádherne, neopakovateľne, vzrušujúco.
Mám radosť a zároveň cítim neistotu. Naladia sa čitatelia so mnou na jednu vlnovú dĺžku? Pochopia? Prijmú môj knižný debut priaznivo?
V stredu 14.8. sa konal krst mojej knihy.
Knihu mi prišiel pokrstiť pán Ľubomír Feldek. Človek, ktorý cestu od myšlienky k príbehu, veľmi dobre pozná.
Považovala som uvedenie svojej knihy do života za niečo samozrejmé, niečo ako povinnú jazdu. Nečakala som, že krst môže byť inšpiratívny, veselý, ba dokonca že ma môže obohatiť.
Pán Feldek bol tým faktorom, ktorý ma prekvapil. Šarmantný múdry pán, ktorý dokáže narábať so slovom majstrovsky a zručne, dodal tomuto podujatiu vtip a zároveň noblesu, za čo som mu nesmierne vďačná.
A o čom je moja kniha? Hlavné hrdinky knihy sú každá úplne iná a zároveň sú si podobné, pretože ich spája pokrvné puto. Kniha zobrazuje, ako sa vyrovnávajú s traumami, ktoré si nesú z detstva poznačeného alkoholizmom rodičov. Čitateľ môže sledovať spletitú cestu sestier Hany a Terezy a v druhej časti knihy aj Nitky, Terezinej najmladšej dcérky a vcítiť sa do ich myslenia a konania.
„Darmo, že si Hana obliekla jednoduché šaty zo sekáča, darmo, že si obula lacné topánky na opätku a vlasy umyla obyčajným šampónom. Nezavážilo, že si na tvár nenaniesla ani trochu make-upu či rúžu. Keď vstúpila do sály, všetky oči sa upreli na ňu. A bola tam, kde predtým. Dôverne to už poznala. Väčšina chlapov nezávisle od toho, či boli alebo neboli zadaní a bez ohľadu na to, či boli mladí alebo starí, sa ju od toho dňa pokúšala zbaliť a väčšina žien jej začala závidieť.”
Príjemné čítanie želám.