„Zvoní ti mobil, nechala si ho na stole v kuchynke!“ Zavolá na mňa Zuza a ja v duchu prevrátim oči. Nenávidím mobily. Cítim sa ako ich otrok. Hocikto vás hocikedy zastihne, nemôžete si v kľude dať ani kávu, ani prečítať noviny. Mám teraz tajnú siestu v kobke – tak volám našu kopírovaciu miestnosť. Tajná by bola, keby o tom, že sa tu občas zašívam, […]

Bola som rozhodnutá sa s tebou rozísť. Vadilo mi veľa vecí, ale najviac tvoja ukecanosť. Ak sa dalo niečo povedať dvoma vetami, ty si bol o tom schopný rečniť dve hodiny. Vždy mi na takých veciach záležalo. Čo a ako povedať. Tvoj otec mal ten správny cit pre mieru. Vedel, kedy hovoriť a kedy mlčať. Pri úsmeve sa mu okolo očí vytvárali pavučiny vrások. Keď si mi […]

Otvorila svoju šatníkovú skriňu. Bola taká veľká, že do nej celá mohla vojsť. Rozhliadla sa po svojich starých šatách. Na vešiakoch sa vynímali všetky jej minulé životy. Ružové naivné obdobie, potom biele a žlté, blúzky s kvetmi a volánmi. Kedysi v nich bola neodolateľná. Idealistka s hlavou v oblakoch. […]

Od začiatku som bola pripravená odovzdať mu všetko. Srdce, telo, pozornosť i všetok svoj čas. Stal sa pre mňa slnkom, zmenil mi život, stal sa jeho neoddeliteľnou súčasťou. Foto: Pravda.sk

Gajina zábudlivosť bola povestná. Pravidelne zabúdala veci v čistiarni, auto v servise, či vrátiť knihy do knižnice. Častokrát s úsmevom priateľom pri večeri rozprávala, že by určite už dávno bola milionárkou, keby pravidelne nezabudla, kde založila výherný los alebo lístok zo športky. […]

Milujem vôňu nových kníh. To zvláštne šušťanie papiera, to vzrušenie z nového príbehu, do ktorého sa o chvíľu ponorím. A teraz sa k tomu pridal zážitok z vône vlastnej knihy. Ako mi vonia moja kniha? Nádherne, neopakovateľne, vzrušujúco. Mám radosť a zároveň cítim neistotu. Naladia sa čitatelia so mnou na jednu vlnovú dĺžku? Pochopia? Prijmú môj knižný […]

„Nenávidím ťa.“ Tereza si zúrivo utierala slzy. „Ako môžeš teraz odísť a takto ma tu nechať?“ Hana zapla svoj kufor a pobozkala neter. Tereza v údive nad sestrinou neústupčivosťou začala trieskať taniermi. Hana si obliekla myší kožúšok, čo jej ostal po babke, a zabuchla dvere. […]

Spisovateľom sa človek nerodí, spisovateľom sa stáva. Postupne, plynutím rokov a popísaných papierov, nájde svoj hlas, svoj štýl a optiku, ktorú chce zdieľať s čitateľmi. Je to dlhý proces. Ako vyštudovaná molekulárna biologička pracujúca v odbore klinického skúšania liekov, som sa roky venovala svojej profesii. Moja práca ma veľmi bavila a napĺňala. Nikdy by mi […]

„Blanka vtrhla do izby ako uragán. „Ahoj, Nitka, obliekaj sa, ideme! Dnes je ten koncert na Mlynoch.“ Potom pozrela na kamarátku a spozornela. „Čo ti uleteli včely?“ „Nie, drozofily.“ „Čože? Sú tu v izbe?“ Blanka zhrozene pobiehala a snažila sa nájsť drobné vínne mušky. „Čo si robila? Veď si vedela, že ich máš riadne uspať éterom, nie?“ „Vôbec som […]

„Máme sa radi, tak načo čakať, chceme sa vziať čím skorej,“ presviedčala Tereza Hanu aj babku. Ale nepovedala im všetko. Ako bola pri Ferovi konečne pokojná. Ako sa stratilo vnútorne chvenie a úzkosť, ktorú cítila celé roky. Ako mohla byť konečne sama sebou, neutekať do zákrytu, nehovoriť iba to, čo chcel otec počuť. V blízkosti otca mala celé roky triašku. […]